Národné kultúrne pamiatky a významné prvky  Litterry

20. októbra 1929 bola na Námestí slobody odhalená busta Júliusa Bottu a pred novú budovu Prvého slovenského gymnázia bola premiestnená v roku 1951. Po premiestnení pred budovu gymnázia znížili výšku jej podstavca. Podstavec vytvárali tri travertínové kvádre postavené na seba a jeho zníženie vykonali tak, že dva z nich položili vedľa seba, na nich je uložený tretí a navrchu je postavená busta.

Busta Júliusa Bottu, ktorá bola pôvodne odhalená na Námestí slobody 20. októbra 1929 v Revúcej. Patrí medzi národné kultúrne pamiatky. (Autor: Peter Uhrín)

Július Botto bol pedagóg, advokát, historik, publicista, prekladateľ, kultúrny a spolkový činiteľ, popredný predstaviteľ národného života v Gemeri-Malohonte a cirkevný činiteľ v evanjelickom a.v. zbore. Busta pochádza spod rúk sochára Frica Miroslava Motošku a patrí medzi národné kultúrne pamiatky. 

Pred vstupom do budovy sa nachádza aj Lipa slobody, ktorú posadili 2. mája 1920. Československé štátne reálne gymnázium, ktoré malo vtedy sídlo v tejto budove, v spolupráci s Ľudovou školou a Telovýchovnou jednotou Sokol v Revúcej usporiadali slávnosť jej zasadenia. 

20. júla 1930 bola odhalená jedna z troch pamätných tabúľ osadených na budove bývalého gymnázia, ktorá je taktiež národnou kultúrnou pamiatkou. Tabuľa je venovaná Samuelovi Ormisovi, ktorý bol riadny profesor gymnázia, evanjelický kňaz, ľudovýchovný pracovník, spisovateľ a dramatik. Tabuľa pochádza od sochára Vojtecha Ihriského a je vôbec prvou pamätnou tabuľou v Revúcej. Je vyrobená z bieleho mramoru, na ktorom je napísaný text, pričom v strede tabule je osadený bronzový reliéf Samuela Ormisa.

Pamätná tabuľa venovaná Samuelovi Ormisovi bola odhalená 20. júla 1930. Patrí medzi národné kultúrne pamiatky. 

(Zdroj: archív Dušana Dubovského, fotografiu poskytol Pavol Ferdinandy)

18. mája 1968 bola odhalená v poradí druhá pamätná tabuľa venovaná Martinovi Kukučínovi. Keďže postupom času tabuľu viackrát poškodili neznámi páchatelia, bola neskôr demontovaná. 18. júna 2002 bola na pôvodnom mieste odhalená nová mramorová pamätná tabuľa s bronzovými písmenami, ktorá je tiež národnou kultúrnou pamiatkou. 

Tabuľa bola odhalená za prítomnosti tajomníka Matice slovenskej a bývalého profesora Československého štátneho reálneho gymnázia v Revúcej, Rudolfa Kľačka, ktorý predniesol i slávnostný príhovor.

19. júna 2008 bola odhalená tretia mramorová pamätná tabuľa, venovaná Gustávovi Frákovi. Bola zhotovená pri príležitosti jeho nedožitých 95. narodenín a zároveň 200. výročia založenia Muránskej únie. Gustáv Frák bol študent reálneho gymnázia, historik, archivár, prekladateľ, publicista, propagátor železiarstva a Prvého slovenského gymnázia.

Pamätná tabuľa venovaná Gustávovi Frákovi je vyrobená z mramoru. Bola odhalená 19. júna 2008 pri príležitosti 95. výročia jeho narodenia a 200. výročia založenia Muránskej únie. 

(Zdroj: archív Dušana Dubovského, fotografiu poskytol Pavol Ferdinandy)

V interiéri budovy bola taktiež umiestnená pamätná tabuľa, ktorá je pripomienkou snáh o opravu a zachovanie tohto klenotu, ako aj ďalších historických budov slovenských gymnázií v Kláštore pod Znievom a Martine. Na budove gymnázia boli v minulosti ešte ďalšie dve mramorové pamätné tabule. Prvá z nich bola venovaná 100. výročiu Prvého slovenského gymnázia a druhá bola odhalená pri príležitosti 50. výročia založenia Československého štátneho reálneho gymnázia. Obidve tabule neskôr demontovali, nakoľko ich poškodili neznámi páchatelia. Po ich demontovaní boli uložené do depozitára Múzea Prvého slovenského gymnázia.